2.01.1

Autor: Domi Zúborová | 28.12.2011 o 13:27 | (upravené 28.12.2011 o 17:56) Karma článku: 5,35 | Prečítané:  179x

Pocity a postrehy z pohľadu človeka.                                                                                                                                                                            

Ďalšie oddelenie knižnice prečítané. Stále viac zisťujem, aký som človek-milión a viem, že svet nezmením úmyselným zahmlením okuliarov. Som o „titulík“ bohatšia, čo mi je aktuálne na dve veci, ale „pánbohzaplaťapožehnaj“ – fakt mi to robí radosť.

Počas tohto roka som toho videla dosť.

Môj strejdo raz vravel, že chce mať  v starobe vrásky okolo očí, ale z úsmevu. Pod stromček som mu chcela kúpiť nejaký fajnový krémik, ale dala som prednosť čaju. Snáď si ho vypije s priateľkou a budú sa pritom na seba usmievať.

Videla som aj jemnulinkú prvú Evinu vrásku. Eva je archetyp. Je dokonalá, myslela som, že ona je anachronická bábika. Stačila prebdená noc nad knihami.

Videla som muža, ktorý sa usmieva len vtedy, keď  je nahúlený.

Videla som ženu, ktorá sa zasmiala, keď sa inej žene zlomil opätok.

Videla som mužov, ktorí  vedia zalichotiťženám len vtedy, keď majú dostatok ampérov.

Videla som, ako doktorka povedala, že niektoré ženy by sa mali občas zahrať na chuderky, lebo muži pri nich nadobúdajú pocit, že sú prislabí na ich osobnosť.

Videla som ženu, ktorá je krásna, inteligentná, tehotná a opustená.

Videla som ľudí, ktorí iného chcú len preto, že nedokážu zniesť samých seba.

Videla som učiteľa, ktorý sa dobre zasmial na mojej nešikovnosti. (Zasmiala som sa aj ja s ním, lebo je lepšie zasmiať sa na sebe ako nad sebou plakať.)

Videla som Prahu, Budapešť a Banskú Bystricu

 a mojich priateľov smiať sa na mojich vtipoch.

Videla som koniec leta na sídliskovom kúpalisku, ba dokonca som si na seba dala plávky a plávala aj tam, kde som na dno nedosiahla.

Videla som rodinku spiacu pod pohodovými zástavami motýľov.

Videla som seba a kamarátku, ako jeme nezdravé veci  a fajčíme jednu od druhej.

Videla som plakať mamu.

Videla som plakať otca.

Videla som nás. Sme poznačení postmodernou skepsou. Vždy niečo chýba.

Videla som, ako sa žiaci tešia na mojej vyučovacej hodine.

Videla som olympionikov v našom národnom športe. (Tzv.“pitchung“)

Videla som Beyonce feminizovať svet. (Ďakujem, Beyonce, takú krátku sukňu si už nedám!)

Videla som úchyláka.

Videla som ľudí, ktorým som mohla byť ľahostajná, ako sa mi snažia pomôcť.

Videla som ľudí, ktorí mi mohli byť ľahostajní, a pomohla som im.

Videla som veľa zlých filmov, ale počula som veľa skvelej hudby a čítala som veľa dobrých kníh.

Videla som veľa zúfalstva a cítila dokonale koncentrovanú bolesť.

Videla som pokusy dostať sa zo zlých vlniek.

Videla som seba, ako žiarlim.

Videla som, že začínam chápať „karme“.

Videla som nadbytok pneumatík okolo brúch.

 

Nevidela som stále nadbytok Lásky.

 

A to je pre mňa výzvou a záväzkom nielen do nasledujúceho roka.

 

Pripíjajme si na ňu nielen o polnoci.

Všetko dobré!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Prešovskú bytovku po výbuchu budú búrať. Je hrozbou pre okolie

Mesto a experti zvažujú spôsob aj rozsah.

Dobré ráno

Denný podcast: Zabil otca, ktorý týral celú rodinu

Čo hovorí príbeh Dávida o domácom násilí.

Stĺpček Petra Schutza

Exodus rozumu z NAKA dosiahol level Sýria

U Lučanského zrejme pravá ruka nevie, čo robí ľavá.


Už ste čítali?