enter

Autor: Domi Zúborová | 22.1.2013 o 21:43 | (upravené 22.1.2013 o 22:32) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  172x

Lyricko-epicky o tom, prečo sú niektorí ľudia sami.                                                                                                      

...áno, áno, viem, začalo to: krehkosť vlastnej morálky teraz preciťuješ stále viac.

Prepáč  si, že nestíhaš, chceš si aj plniť sny a piť čaše plné čistého vína so značkou zásadne bio.

Ale po čase príde únava, ale teraz nastal čas: Nalejme si ho!

Vieš, že ten čmeliak z relácie nevytvorí relácie - asi ťa v stredu nenavštívi v práci.

Máš už svoje obyčaje – vyšľapané podrážky a jedna rybička ti stačí.

Chrániš sa podkožným tukom, ale strácaš ho. Nadišla tretia svetová, domysli si, čo z tvojho tela bojuje a na ktorej strane stojí.

Len nikdy nebyť na príťaž, lebo si  z 21. storočia, no iným Jezabel.

Prepneš do módu samorast. A možno tam -  niekde pri zemi nájdeš ten mráz prízemný a  ležiacu náročnosť položených otázok, nehy

a doterajšej nedostupnosti odpovedí.

 

 

Chcem ti len naznačiť,

len povedať,

že sa nemusíš báť

mať  rád.


Môžem ti sľúbiť:

bude to bolieť.

Blahoželám: žiješ!


Raz za život to stačí.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Prešovskú bytovku po výbuchu budú búrať. Je hrozbou pre okolie

Mesto a experti zvažujú spôsob aj rozsah.

Dobré ráno

Denný podcast: Zabil otca, ktorý týral celú rodinu

Čo hovorí príbeh Dávida o domácom násilí.

Stĺpček Petra Schutza

Exodus rozumu z NAKA dosiahol level Sýria

U Lučanského zrejme pravá ruka nevie, čo robí ľavá.


Už ste čítali?