the winner takes it all

Autor: Domi Zúborová | 10.4.2016 o 18:49 | Karma článku: 3,30 | Prečítané:  1048x

Dejiny dneška z pohľadu tej, ktorá dobehla na 69. ročníku národného behu Devín – Bratislava posledná.                                                                       

6:42 ráno. Nadžgávam sa čerstvým pečivom na stanici v Šuranoch, mama mi podáva kávu z automatu. V nedeľu ráno asi meškania rýchlikov z princípu nehlásia.

6:58 – 7:58 – Lenka mi volá 5x, či už som v Bratislave. Stíham si po vlaku nasadiť kontaktné šošovky.

8:58 – bežím k Redute za Lenkou s cieľom, že nás musí pod Devín vziať nejaký autobus. Hreším ako pohan. Vyhrážam sa organizátorom, že budem bežať v protismere. Flirtujem s autobusárom bratislavskej MHD, ktorý ma vraj odvezie kamkoľvek.

9:30 – s Lenkou, ktorá nadáva ako pohan utekáme po ŽST Lamač k taxíku

9:43 – vyrehnené a so srdiečkami na lícach prichádzame k Devínu. Taxikárke zaplatíme 15 eur. Aj keď sme sa dohodli na 10. Nemá vydať, ako inak.

9:48 – zistíme, že sme 3 km od štartu.

10:02 – všetci utekajú k cieľu. My utekáme k štartu. Musí sa nám spustiť časomiera.

10:10 – fotíme sa, ale nemáme správny filter

10:12 – rozbehneme sa aj s batohmi

10:15 – prvý raz sa mi rozväzuje šnúrka, zato sluchadlá odmotať neviem

10:20 – začína mi byť jedno, že budeme posledné

10:21 – predsalen vidím ešte pár bežcov za nami, rozväzuje sa šnúrka Lenke, rozväzuje sa šnúrka mne

10:25 – víťaz je už za polovicou. Spomínam si na to, ako ma na telesnej vždy vyberali ako poslednú hráčku vybíjanej

10:27 – preklínam posledné tri roky, ktoré som strávila v korporáciach. Ale ľudia nás povzbudzujú.

10:28 – zaprisahávam sa, že vyhodím všetko pečivo zo svojho jedálnička

10:29 – máme za sebou asi prvé 4 km, ale nie sme posledné. Ľudia nás povzbudzujú.

10:30 – otočím sa a vtedy sa to stane. Zbadám ju. Teta, čo beží posledná. Kričíme na ňu, nech beží. Kričí, že nevládze.

10:31 – v cieli sa pomaly začína otvárať šampanské. Teta mi vraví, že má 71 a ráno vstáva o 5:30 do práce. A že miluje svoju prácu nadovšetko. Prezrádza, že má operované kolená a že je kuchárka a v kuchyni je úplne šťastná. A že keď príde dnes do cieľa, bude na seba hrozne hrdá. Strašne hrdá.Ľudia nás povzbudzujú.

11:10 – pred rokom na behu som už intenzívne myslela na to, ako sa v cieli napijem dobrého piva. Teraz si kráčame popri Dunaji. Ľudia nám podávajú pivo.

Medzitým: s tetou si vykračujeme. Napadne mi niekoľko raz, že sa na to vykašlem a fakt si to pôjdem normálne odbehnúť. Aj zrýchľujem. Aj sa na mňa pozrie. Spomalím a sľúbim jej, že to dobehne.

Dačo pred dvanástou. Došli sme posledné. Ja, teta a Lenka. A v cieli ma teta objíme a povie mi, že keby som nešla vedľa nej, nechala by to po kilometri. A že sa strašne teší. A ja s ňou.

A ja spolu ňou.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Nežná revolúcia

Monsterprocesy aj perzekúcie. Ako justícia slúžila komunistickej moci

Ako súdili pred Nežnou revolúciou.


Už ste čítali?