odstraňovanie sôch

Autor: Domi Zúborová | 8.5.2016 o 23:58 | (upravené 15.9.2017 o 17:49) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  173x

Je najvyšší čas začať sa baliť a popritom nezabudnúť, komu patril tento deň. Chcela som Ti zablahoželať.                                                                                  

Dnes som Ti chcela zaniesť kyticu poľných kvetov, mami, predsa sa to patrí.

Snažím sa  nezabudnúť - raz do roka sa to predsa dá, veď popri Tebe prejdem aj sto ráz. Stretám Ťa pravidelne - pod dvoma gaštanmi, vysadili ich starí otcovia. Pískam si svoju pesničku a obvykle sledujem tvoj nemý výraz.

Máš veľmi smutnú tvár. Držíš v rukách svojho mŕtveho syna. Troška dráma. Ale to matky zvyknú....

Rozmýšľam tak o týchto sochách, ktoré sú medzi toľkými dedinami. Možno z pohľadu človeka, ktorého väčšmi poblázni forma ako obsah, sú dosť gýčové, no existujú od vekov a budú do toho času, kým ich nezrútime v sebe.

Dnes mi ten tvoj výraz bolesti zarezonoval oveľa intenzívnejšie. Nevidela som ťa sediacu na sadrovej napodobenine iónskeho stĺpu. Zvrhli Ťa  -  rovnako ako hociktorého spomedzi tisícok z čeľade stalinoidných, hitleroidných, aj iných zverov, ktorí ešte prídu. Cestu k tebe mi neosvetlila žiadna hviezda. Ani len náznak, že mám bližšie k pocitu, že sa mám kam vrátiť. 

Možno sa mýlim a budeš nahradená a celé si to len domýšľam a zveličujem, no chýbaš mi, hoci v nedeľu úmyselne zaspím do kostola alebo si vezmem službu, lebo sa mi protiví byť si do pŕs v najnovších šatách a sypať si popol na umyté vlasy, uvažujúc nad tým, prečo sedia oný Ypsilon a oná Iota v lavici za mnou, keď včera bolo počuť škripot tanierov, dopadajúcich na zem ich kuchyne, prečo sa slečna v druhom rade vrátila o až siedmej ráno potichučky domov, kto koho podvádza a kto má z akých príjmov novú fasádu na dome. Sorry, aj keď multitasking ženy dávajú údajne v pohode, je pre mňa náročné myslieť na tieto veci, no popritom nezabudnúť na slová odznievajúceho responzória.

Chýbaš mi. Iba tak, ako s i r o t e   ch ý b a    m a m a, mrzí ma to, mrzí ma tvoja neprítomnosť v mojom dni, mrzí sa, že muž a žena dávajú svetu to najkrajšie a pritom svet má odvahu byť zlý. Chýbaš mi, lebo mi vytváraš pobláznenosť z ilúzie, že sa o mňa niekto zaujíma a že sa o mňa niekto stará. Budem popri Tebe chodiť, je bezpredmetné, kam pôjdem. Potrebujem ťa, dám si tú námahu, predstavím si, že si pri mne a ja nie som taká malá, taká sama a že mám ešte schopnosť vidieť zázraky, aj keď možno vieš, ako to je s mojou vierou. 

Mám ťa rada, bez ohľadu, ako hlboko si metaforická a ako veľmi pravdepodobná. Potrebujem ťa: mám tú lásku prosto v koreňoch a prosím Ťa, Mami, prosím, odpusť mi, že som zlá.


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Podľa vzoru Slovenska. Rakúšanov čaká plošné testovanie, Viedeň plán kritizovala

Rakúsko už objednalo približne sedem miliónov antigénových testov.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Pandémia nám nadelila ďalší typ megaškandálu

Demisia sa pod rúškom udržania Smeru od moci scvrkáva na činy priamej korupcie.


Už ste čítali?